Prvý nástroj, ktorý bližšie predstavíme je šalmaj. Ide o drevený dvojplátkový dychový nástroj s kónickým vŕtaním, ktorý je typickým predstaviteľom a nemá vzdušnicu. V renesancii sa zvykol označovať viacerými názvami – Schalmei, shalm, chirimia, bombard (anglicky), Pommer (nemecky,Praetorius), bombarde (francúzsky). Vo všeobecnosti môžeme povedať, že názov šalmaj je odvodený v latinského slova calamus – plátok. Trstinový plátok sa drží v perách hráča a slúži ako generátor pre vznik tónu. Šalmaj prefukuje do oktávy. Označujeme ho za priameho predchodcu dnešného hoboja a anglického rohu. Aj zvukom sa tieto nástroje približujú. Zvukovo sa šalmaj dobre spája s krummhornami a tronbónmi. Šalmaj je zvukovo veľmi silný nástroj a jeho tón je prierazný, čo sa v 16.storočí využívalo najmä v exteriéri pri hre na námestiach, uliciach, v sprievodoch alebo pri hre z veže.
Druhým nástrojom, ktorý je veľmi obľúbený pre svoj príjemný a jemný zvuk je gemshorn (kamzičí roh) alebo iba roh. Je hranový dychový nástroj, opatrený lábiom, ktorý ma uravretú ozvučnicu. Ako názov napovedá vyrába sa z rohov kamzíkov a kráv. Vyrába sa v rôznych ladeniach a veľkostiach. Uzavretá ozvučnica nedovoľuje prefukovať do oktávy. Pekne znie hra viacerých rohov naraz alebo spolu s lutnou, viola da gambou a flautami.
